Jdi na obsah Jdi na menu
 


Šepot koní

2. 11. 2007
Autor:Zuzka                                                                                                      Niekto má vždy štastie , ja napríklad ho nemám . O koňoch môžem len snívať a túžiť že sa ich budem dotýkať a šepkať im ako ich mám rada . No ale Andrea Sevienová jazdí na koni lebo ju rodiačia donútili . Inakšie ona kone neznáša , radšej má psy . Vyhrala pár súťaží a ešte pár krát skončila na prvom mieste . Bola by z nej dobrá jazdkyňa no je škoda že ju kone nabavia . Jej rodičia
majú teraz čistokrvní chov arabských koní a museli sa presťahovať do Ameriky . Dobre sa im darí a Aďa čím viac kone neznáša .
Ale ja musím len o koňoch snívať a snívať . Vždy keď som šla spať tak myslela som na kone . No jeden deň sa to zmenilo .
Šla som zo školy smutná lebo som dostala 4 z matiky . Keď som prechádzala okolo bývalého ranču skrze poľného chodníčku som si všimla pasúce sa kone a zrekonštrurovaný ranč . I starý hnijúci plot nahradil nový . Oprela som sa oň a čumela na kone . O chvílu ku mne prišiel taký pán stredných rokoch . Bol to pán Majer - majiteľ ranču . Pýtal sa ma či mám rada kone . Momentky som odpovedala . Odpoveď poznáte . Po malo úškrne sa ma spýtal na meno , odkial som a to najlepšie či by som to nechcela
mu pomáhať s koňmi . Začať som mala od zajtra a na 4 som zabudala . Oznámila som to rodičom a oni súhlasili . A začala som tam každý deň chodiť a poctivo som sa začala učiť , aby mi tam dovolili . . Ale rodičia stále o tej 4 nevedeli . ... Raz som prišla domov dobrej nálade , lebo som si perfektne zajazdila a mama prišla akurátne z druženia . Bola taká ako vždy . Povedala mi že som sa z ostaných no teda zo všetkých predmetoch veľmi zlepšila ale o jednej známke nič nevie . Ja som hneď vedela že o tej 4 z matiky . Mama sa ma začala vypitovať prečo som to nepovedala a tak . Trochu kričala do mňa a aj ma pochvalila že sa dobre učím . Fu , mala som to z krku . O 4 vedia a neostávami nič iné ako si napísať do denníčku ako bolo o koňoch a tejto situácii . Zajtra bola sobota takže som mohla byť celý deň s koňmi . Pán Majer mi povedal že môžem súťažiť na pretekoch lebo mám talent a perfektne jazdím . Mňa tito slová pozbudili . Začala som trénovať parkur . Koňa som mal skúseného. Volal sa Tarik a bol to Hannover krásnej čiernej farby . Bol to výborný skokan takže prékážky mi nerobili problém .
Každý deň som sa mu venovala i pakúru . Musela som sa odučúť sa pozerať dolu pri skoku na prekážku . To bol môj problém ale odnaučila som sa ho . O také dva mesiace sme už súťažili . Bolo to malé podujatie pre juniorov a seniorov . S Tarikom sme skončili na šiestom mieste . Mýslím že dobré na začiatočníčku . Keď som sa v parkúre riadne zdokonalila ai na nejakých súťažiach , tak ma Pán Majer aj jeho manželkou prihlásili na riadnu juniorskú súťaž Slovenska . Ti kokso , riadne náročné prekážky , i cvičnú prekážku som len tak s Tarikom zvládla . Štartoval som predposledná . Mala som strach lebo prekážky boli ťažké a náročné . Konečne štartoval pred domnu jeden chlapec a po tretej prekážke sa vzdal . Dievča ktoré bolo predním vylúčili lebo kôň jej tri razy omietol preskočiť prekážku . Dievča z Česka čo bola posledná sa tiež vzdala že nemá šancu . Bola som na rade ale vzdať som sa nechcela . Veď 10 pred domnou skončili celkom úspešne . Konečne ma odštartovali a ja som vbehla kludým ľahkým cvalom na trať . Prvá prekážka bola pekné vzládutá . A takto sa mi darilo ku poslednej najťašej prekážke . Tarik som popohnala a najťažiu prekážku ktorej som sa najviac bála sme preskočili ale s malým šuchnutím . Žrď prekážky nespadla a ja som Tarika od veľkého štastia pochalila . A Pán MAjer bol smutný lebo reprezentanti z ašeho klubu no ranču dobre neskončili . Keď vydel na tabuli môj čas a bez tresných bodov , preskočil bránku a bežal ku mne a Tarikovi .
Potom prišla ku mne žena a odozdalami cenu , Tarikovi pripla na ohlávku stušku . Doposial som nevedela čo sa deje a potom som si uvedomila , keď vyhlasovali výsledky že som vyhrala . Pánovi Majerovi sa opäť na tváril úsmev a dobrá nálada .
Pubikom tlieskalo a kričali Tarik a Zuzka . Bolo to príjemné ale už som sa chcela vráťiť domov , bo unavená veľmi . Najprv sami zdalo že je to sen ale nie bolo to skutočné .
 

Komentáře

Přidat komentář

Přehled komentářů

krasny pribeh

(Betka, 13. 8. 2010 14:59)

jééé to je krasny prííbeh wááá

 

 

 

Z DALŠÍCH WEBŮ

REKLAMA