Sympatie a antipatie medi koňmi
Pokud je príležitosť , kone sa združujú do rodinných skupin , ktoré majú dlhodobé trvanie a panujú v nich pevné príbuzenské väzby . Prto však dochádza ku kontatom medzi jedincami zo susedných rodinných skupín , kde si kone vytvárajú vťahy nepríbuzenského charakteru .
Vätšina majitelou koní si skôr či neskôr zvedomí , že ich kone
majú niektory členovia stáda v oblibe a s iným sa naopak vyhabajú ,
poprípade sa voči nim chovajú agresivne .Vo skutočnosti sa jedná o ich
sociálne preference .
Ten má rád tu a ta zas toho
iný spôsob ako tieto soc. preferencie odhaliť spočíva v počítaní
interakcií ( vzájemních reakcii ) medzi jednotlivými členy stáda .
Etoložka Marthe Kiley-Worhingtonová na základe svojich dlhodobých
pozorovnaniach tvrdí , že sa kone voči sebe správajú 2 spôsobmi : Buď
dávaju najavo svoje sympatie , alebo naopak určitými prejavmi
agresívneho chovania dávajú najavo svoje antipatie . Podobne , ako je
tomu v ľudských rodinách , i v konskom stáde sa môžeme stretnúť s úplne
odlišnými reakciami na uršitými druh chovania . Znamená to , že podobne
ako u ludí sú sťahy medzi koňmi složité a rôznorodé .
Keď nám koník dospieva
Mldý žrebček zostáva s rodinou , dovtdedy nedosiahne vek 2 rokoch ( kobylky 2,5 ) , ale i ptom
zústavá hlboko napojen na svoju matku . Jedneho dňa sú všetci žrebci vyhnané s žrebčím vodcom .
Ten môže akceptovať určité kobylky a ponechať je vo skupine , ale ostatné dospievajúce kobyly musia ísť jednoznačne preč .
" Internáty " koňom nesvedčia
Vo veľkých žrebčínoch bývajú skupinky ročku , dvojročných a trojročných
často udržované samostatne , bez dosbelích . Takové riešnie vyhovuje
skotu , ale v prípade konských skupin tu vládne nedisciplinovaná a
nepredvídaťeľná atmosféra bez akýchkoľvek pravidiel a noriem .
Ak mladé kone vyrastajú v prirodneje " rodinej " skupine , dospelé
jedince im neustále štebujú konské zásady a jednoznačne im dávajú
najavo , ským s mie a nesme tvz. hráť . Dospievjúci kôň sa takovejto
skupine súčastne naučí byť ostražitý , ale neprepadať zbytočnej panike
, keď sa k nemu priblíži iný kôň alebo poprípade človek .
Mladé kone sa toho veĺa naučia od svojich matiek vďak tesmej citovej
väzbe , ktorá medzi nimi pretrváva . Toto tvrdenie podložila i niektoré
etologické pozorovania , zamierná na sledovanie možstva času potrebného
na k obsadnutí mladých koní vyrústajúcich v rozdilnom prostredí .
Starší vychvávajú mladších
Čo povedať k záveru ? Kone sú spoločenská zvieratá , ktoré sa z
normálnich okolností do rodinných skupin s jedním žrebcom , niekoľko
kobylami a jejich žribätmi . Vzájomné väzby medzi jednotlivými koňmi sú
sú hlboké a dlhodobé . Existujú dôkazy o tom , že kone vyrastajúce
medzi dospelými jedincami su dospelosti ľahšie trénované . Tieti
znalosti nám môžu výrazne pomoci uzbôsobiť podmienky prostredí tak ,
ale lepšie vyvhovali psychickým potrebám našich koní .
Zdroj : časopis Jezdectví Řijen 2005
Foto : Mark J.Barrett